Ako na to ... » Návody na inštaláciu Fono2 z disku aj bez neho sú v sekcii Ako na to - Návody » Máte záujem o prezentáciu Fono2 na Vašej škole? Zavolajte nám!
späť

Počítače vo vyučovacom procese

Ing. Vladimír Gaži, EMITplus, s.r.o., Bratislava

Jednou z hlavných otázok výchovnovzdelávacieho procesu je otázka: Ako treba pripraviť súčasné deti, aby sa dokázali v dospelom veku, t. j. o 10 – 15 rokov plnohodnotne uplatniť? Pokúsim sa na túto otázku odpovedať z pohľadu programátora, ktorý prišiel prvýkrát do styku s počítačmi pred takmer 25 rokmi.

Pravdepodobne niet v súčasnosti človeka, ktorý by si pri stretnutiach s výpočtovou technikou neuvedomil mimoriadnu rýchlosť, akou vývoj v tejto oblasti napreduje. Sprievodným javom intenzity technologického vývoja je rozširovanie využívania počítačov spôsobmi, donedávna ešte nemysliteľnými.

Niekoľko desaťročná história vývoja počítačov je poznačená snahou o priblíženie počítača bežnému užívateľovi. Jej cieľom je vytvorenie počítača interagujúceho so svojím okolím prostriedkami bežnej medziľudskej komunikácie. Najvýstižnejšie vyjadruje tieto snahy sci-fi žáner, prezentujúci počítače komunikujúce bežnou rečou, posunkami, niekedy dokonca s ľudskými citmi alebo podobou.

Výmena údajov medzi užívateľom a počítačom je vo všeobecnosti obojsmerná: užívateľ → počítač, počítač → užívateľ. Z hľadiska kvality priblíženia k užívateľovi je medzi týmito smermi veľký rozdiel: vieme počítač naprogramovať tak, aby sa vyjadroval spôsobom blízkym človeku – hovorenou rečou, posunkovou rečou, môže dokonca plakať alebo sa smiať, nedokáže však obdobné prejavy vnímať a správne analyzovať (ak samozrejme neuvažujeme pokusy v laboratóriách veľkých počítačových firiem). Aj keď existujú programy umožňujúce zadávať istú obmedzenú množinu príkazov počítaču hlasom, na používanie vstupných zariadení, ako je myš, klávesnica alebo dotyková obrazovka, budeme odkázaní aj naďalej.

Väčšinu súčasných vyjadrení o počítačoch sprevádza pojem multimédiá. O našich programoch FONO tiež tvrdíme, že sú multimediálne. Je zrejme namieste objasniť, čo sa za pojmom multimédiá skrýva.

Čo sú multimédiá ?

Existuje mnoho spôsobov odovzdávania informácie – hovorené slovo, písaný text, obrázok, zvuk, video (alebo film), posunková reč atď. Každý z uvedených spôsobov má oproti iným svoje prednosti, ale aj svoje nedostatky. Snahou multimédií je spojiť výhody jednotlivých spôsobov, potlačiť nedostatky a dospieť k odovzdávaniu informácií optimálnym spôsobom. Napríklad program Slovná zásoba zo súboru FONO spája pre každý pojem obrázok, písaný text, hlas a video artikulačných orgánov.

Spomínaná rýchlosť technologického vývoja však predstavuje zlom v tom, že pokiaľ prednedávnom, t. j. cca pre jedným rokom, tvoril rozdiel v cene najlacnejšieho počítača na trhu a počítača reálne schopného prezentovať multimediálne aplikácie niekoľko 10 tisíc Sk, každý v súčasnosti kúpený počítač svojím výkonom postačuje pre prácu s dostupnými multimediálnymi aplikáciami.

Počítače a vyučovací proces

Ak zhodnotíme rýchlosť a intenzitu, s akou vnikli počítače do života v poslednom čase, je zrejmé, že o niekoľko rokov budú zastávať v živote ľudí dôležitejšiu úlohu, ako v súčasnosti autá, rozhlas alebo televízia. Zopakujem teda otázku z úvodu: ako treba pripraviť súčasné deti, aby sa dokázali v dospelom veku, t. j. o 10 – 15 rokov plnohodnotne uplatniť?

Počítač sa stáva univerzálnym prostriedkom komunikácie a neohraničeným zdrojom informácií. Už dnes môžeme prostredníctvom počítača telefonovať, faxovať, posielať a prijímať poštu, organizovať korešpodenčné alebo video konferencie alebo prezerať množstvo encyklopédií, jazykových a iných kurzov a pod. Poskytnutie počítača so širokým spektrom programov do výchovnovzdelávacieho procesu umožní vytváranie návykov nezviazaných tradičnými a neperspektívnymi konvenciami. Práca s počítačom permanentne prináša potrebu tvorivého riešenia situácií vyskytujúcich sa mimo zaužívanej rutiny. Tieto môžu byť spôsobené napríklad inými údajmi, nesprávnymi vstupmi, zavedením nových programov, chybou samotného počítača a pod. Schopnosť tieto situácie riešiť nevyplýva z úrovne zvládnutia jednotlivých programov, ale z úrovne zvládnutia počítačovej komunikácie ako celku. Počítačová komunikácia má všetky charakteristiky cudzieho jazyka a ako taká má najväčšie predpoklady pre rozvoj a vytváranie návykov v mladom veku. Určite poznáte rozdiel v prístupe detí k počítaču, dokonca aj takých, ktoré sa k nemu dostali prvý raz, a v prístupe dospelých. Ak sa z pohľadu súčasnosti zdá používanie počítača v školách, škôlkach alebo vo voľnom čase prepych, z pohľadu budúcnosti je to nevyhnutnosť. Tento fakt je ešte dôležitejší v spojitosti s výchovou postihnutých detí, pre ktoré môže počítač znamenať často jediné spojenie so svetom a schopnosť pracovať s ním môže pre nich znamenať rozdiel medzi uzatvorením v ústave a plnohodnotným produktívnym životom so začlenením do spoločnosti.

Počítače v podmienkach Slovenska a čR

Špecifickými podmienkami socialistických a postsocialistických krajín sme dospeli do stavu, keď dominujúca väčšina výpočtovej techniky sú osobné počítače kompatibilné s IBM PC. Pozitívom tohoto stavu je unifikácia prostredia, ktoré sa tu vytvorilo, negatívom je, že väčšina počítačov je staršia, druhotriednej kvality a nestačí na súčasné nároky kladené novými generáciami operačných systémov, najmä Windows.

Druhým aspektom pre posudzovanie podmienok na zavádzanie výpočtovej techniky do vzdelávacieho procesu je možnosť práce s počítačom v materinskom jazyku. Veľkosť trhu, ktorý programové produkty v slovenskom resp. českom jazyku dokáže absorbovať, je príliš malá, aby za súčasnej ekonomickej situácie, najmä v rezortoch relevantných pre výchovu a vzdelanie nepostihnutých aj postihnutých detí, t. j. školstva, zdravotníctva a sociálnych vecí, umožnila optimálne nasadenie počítačov v procese výchovy a vzdelania. Napríklad na lokalizáciu jedného multimediálneho produktu firmy Microsoft sa odhaduje rozpočet 400 tis. USD, t.j. asi 14 mil Sk. Domáci producenti programového vybavenia síce vytvárajú produkty v “našich” jazykoch, ich prevažná väčšina ako aj väčšina informácií v sieti Internet je v jazyku anglickom. Aj do budúcnosti treba počítať s tým, že komunikácia s počítačom bude minimálne dvojjazyčná – v slovenčine alebo češtine s lokalizovanými alebo tu vytvorenými programami a v angličtine so zvyškom sveta.