Rehabilitácia nepočujúcich detí s kochleárnym implantátom
Dr. Marián Groma, Pedagogická fakulta UK, Bratislava
Dr. Ľudovíka Šimková, Foniatrické odd. ORL kliniky, Bratislava
Kochleárny implantát /KI/ sa v súčasnosti začína čoraz viac uplatňovať nielen v rehabilitácii dospelých, ktorí stratili sluch následkom úrazu či choroby, ale aj u detí, ktoré sa s poruchou sluchu narodili, alebo ju získali ešte pred ukončením rečového vývinu.
Zatiaľ, čo v niektorých krajinách je počet implantovaných detí a dospelých tisíc i viac, v iných zas niekoľko sto, na Slovensku je v súčasnosti 20 užívateľov kochleárneho implantátu. Očakáva sa, že ročne pribudne u nás asi 10 ďalších užívateľov implantátov, najmä detí.
Zvlášť aktuálne vyznieva problematika kochleárnej implantácie u prelingválne nepočujúcich detí. Mnohé z nich využívajú alebo budú využívať služby poskytované špeciálnopedagogickými, logopedickými poradňami, či materskými školami pre sluchovo postihnutých. Aj na týchto pracoviskách sa natískajú do popredia otázky, kto a ako má podchytiť deti s predpokladmi pre implantáciu a kto a ako má zabezpečovať ich rehabilitáciu a ďalšiu výchovno-vzdelávaciu starostlivosť, najmä po ukončení základného rehabilitačného programu na implantačnom pracovisku.
Existujú laické predstavy, že kochleárny implantát predstavuje akési vylepšené naslúchadlo. Moderné naslúchadlá zvuky zosilujú. Dokážu ich spracovať pomocou rôznych stratégií a upravené “odoslať” do prostredia ľudského ucha. Kochleárny implantát, na rozdiel od načúvacieho prístroja zvuky nezosiluje a ani žiadne zvuky do menej funkčného, či úplne nefungujúceho vnútorného ucha – slimáka (kochley) “nevpúšťa”. Kochleárny implantát nahrádza funkciu slimáka, jeho úlohu pri spracovaní a prenose zvukovej informácie. Plnohodnotný sluchový vnem vzniká dráždením nervových vlákien elektrickými impulzmi, ktoré produkuje implantát. Rozdiel medzi naslúchadlom a implantátom spočíva aj v nutnosti operatívne umiestniť (implantovať) časť implantátu trvalo do oblasti spánkovej kosti.
Kochleárny implantát je vhodný pre jedincov s úplnou stratou sluchu a tiež pre tých, ktorí disponujú v sluchovom vnímaní menej využiteľnými alebo vôbec nevyužiteľnými zvyškami sluchu. Tam, kde je naslúchadlo účinným prostriedkom pre získavanie auditívnych vnemov (stredne závažné straty sluchu, nedoslýchavosť) nemá kochleárny implantát svoje miesto.
Z toho, čo sme doteraz uviedli môžu audiologické kritériá vyznieť ako jediné kritéria výberu kandidátov na implantáciu. Treba zdôrazniť, že okrem prísnych audiologických kritérií existujú aj ďaľšie kritéria – medicínske, špeciálno-pedagogické a psychologické, dokonca aj etické.
Okrem týchto kritérií sa u každého kandidáta na implantáciu, hlavne u detí, hodnotí širšie rodinné a kultúrne prostredie a hlavne očakávania z toho, čo implantát prinesie. Mnohí rodičia sluchovo postihnutých detí očakávajú, že ich deti budú s kochleárnym implantátom počuť a rozprávať tak, ako tí, ktorí ohluchli už ako dospelí. Neuvedomujú si, že rehabilitácia ohluchnutých predstavuje vcelku jednoduché hľadanie spojenia medzi sluchovými vnemami sprostredkovanými implantátom a medzi zvukmi uloženými v dlhodobej sluchovej pamäti. Tento proces návratu do sveta zvukov je veľmi rýchly – u ohluchnutých detí a dospelých trvá spravidla len niekoľko mesiacov.
Vhodný vek dieťaťa býva veľmi často jedným zo základných kritérií výberu na implantáciu. Výskumy jednoznačne dokazujú, že úspešnosť rehabilitácie u prelingválne nepočujúcich detí je podmienená aj faktorom veku. Táto úspešnosť v rozvoji reči a v sluchových schopnostiach je vysoká u detí, ktorým sa kochleárna neuroprotéza implantuje vo veku do 3 rokov. Toto obdobie života dieťaťa je biologicky predznamenané pre prirodzené osvojovanie si materinskej reči.
Deti implantované po 3. – 4. roku života zväčša zaostávajú vo výsledkoch za deťmi implantovanými v mladšom veku. Ešte menej uspokojivé výsledky dosahujú deti implantované v mladšom školskom veku. Kochleárny implantát u týchto detí participuje na porozumení reči už pomenej, i keď môže uľahčovať jej percepciu, poskytuje zmysluplnejšie vnímanie fragmentov reči, umožňuje lepšie sa opierať o prozodické faktory reči, dotvára význam odzeraného a pod. Rozvoj zvukovej reči a osvojovanie si pravidiel používania jazyka u týchto detí naďalej zaostáva.
Špeciálnopedagogické poradne významne participujú na procese diagnostiky v oblasti vývinu. Výsledkom tejto diagnostiky je často odporúčanie navštevovať zariadenie (školu) s vhodným programom pre to – ktoré dieťa. Deti, ktoré sú odporúčané zaradiť do auditívno-verbálnych programov výchovy a vzdelávania sú zo špeciálnopedagogického aspektu najvhodnejšími kandidátmi na kochleárnu implantáciu.
Odporučiť, aby rodičia sluchovo postihnutého dieťaťa konzultovali otázky kochleárnej implantácie na pracovisku, kde sa implantácia realizuje, neznamená ukončiť špeciálnoporadenský proces s rodinou a dieťaťom. Naopak, v prípade implantácie sa dieťa opäť vracia do prostredia špeciálnopedagogických, logopedických poradní, či materských škôl.